Sídlisko 4.

4. dubna 2010 v 0:09 | Shine :) |  Sídlisko
A tak tu niekto ponocoval :D:D Ono táto časť nemá ani hlavu, ani pätu takze so sorry pri čítaní :)

(tenotraz VYNIMOCNE!!! bez pesnicky :D)




4.kapitola - Malo to byť krásne...

Nervózne som stepovala po prázdnom byte. Za päť minút päť. Sadla som si na gauč a nechala svoje myšlienky aby riešili problémy v mojej hlave. Timeu nepochopím, o tom vážne nepochybujem. Vlado ju zmlátil, kvôli nemu potratila a napriek týmto neoblomným faktom ho stále miluje a nedokáže sa ho vzdať. Je to jej problém ale ona vie, že jej to všetko budem kruto pripomínať. Počula som zacingať zvonček pri dverách a prebehla som do chodby. Dovolila som si ešte letmý pohľad na seba v zrkadle. Natočené blonďavé vlasy som si dala ostrihať tesne nad ramená a tak krásne pri chôdzi nadskakovali. Oči som mala orámované čiernou ceruzkou a zvodný pohľad dobre natrénovaný. Otvorila som dvere a tam stál on. So žiarivým úsmevom na perách, vlasy typicky strapaté a oblečený celý v čiernom.
"Ahoj," pozdravila som ho prešľapujúc
z nohy na nohu a z vešiaka som si pre istotu zobrala mikinu. Vonku bolo aj napriek tomu, že je koniec marca už krásne slnečno a prekvapivo aj celkom teplo.
"Film začína 17:50." Oznámil mi a otvoril dvere od výťahu. Na tú chvíľu som zabudla na všetkých ostatných, dnes sa chcem odreagovať a nie starať o druhých.
Vyšla som z dverí, zamkla a prešla popri ňom do výťahu. Stlačila som jednotku a keď sa výťah pustil smerom na dol pocítila som jeho teplé pery na svojich.

"Musím pripustiť,..bolo to celkom dobré." Povedal mi Peter, keď sme vychádzali z kinosály pričom ma držal za ruku. Pripadalo mi to také prirodzené, také normálne.
"Áno, ale mohlo to byť aj lepšie." Pokrčila som plecami a zasmiala som sa. Zastali sme pred wc-kami a ja som využila chvíľku pre seba. Zavrela som sa do bezpečia preplnených ženských toaliet a ukladala som si to v hlave. Olizovali sme sa, to ešte nič neznamená. Sú to len zájeby. Vycikala som sa, vyšla som z kabínky, umyla si ruky a vrátila sa k nemu.
"Kedy máš byť doma?" Spýtal sa ma a objal ma okolo pliec.
"Asi o jedenástej. Prečo?" Spýtala som sa hneď.
"U jedného môjho kamoša je dneska houska. Som pozvaný a chcel by som ťa zobrať so sebou." Očarujúco sa usmial a ja som sa šla roztopiť. Povedz nie! Povedz to!
"Áno." Načisto som stratila rozum! Vyšli sme na strešné parkovisko kde sme poľahky našli jeho autíčko. Nastúpili sme a hnali sa žilinskými ulicami, ďaleko od miesta kde bývam. Asi po dvadsiatich minútach sme zastavili pred vysokým, šedým panelákom niekde na Vlčincoch. Obliekla som si mikinu, keďže ovzdušie sa za tých pár hodín zmenilo. Bolo niečo po siedmej. Vystúpili sme na piatom poschodí, logicky som sa otočila na pravú stranu lebo tam hrala hlasná hudba. Peter ma chytil okolo pásu a zaklopal na dvere.
"Peťooo!" Otvorila dvere
s vreskom nízka postava s dlhými tmavo-hnedými vlasmi a krásnou okrúhlou tvárou. Objala Petra statočne ignorujúc moju prítomnosť.
"Iri, toto je Tereza." Usmial sa a ukázal na mňa. Podali sme si ruky a objali sa.
"Iri?" Šepla som smerom k Petrovi, keď sme vošli do bytu.
"Irma." Zasmial sa. "Nenávidí svojich rodičov za to, že jej dali také meno." Kývla som hlavou akože chápem a vošla som za ním do kuchyne.
"Boha! Je tu dymu, že by sa dal krájať." Povedalo nahnevane dievča, ktoré vošlo tesne za nami. Vyzerala inak. Absolútne sa mi nehodila do tejto spoločnosti. Biele tričko, čierne bolerko, krásne blond vlasy a jasné modré oči.
"Tak si odkroj a drž piču!" Okríkol ju na koleno vyholený chalan s cigaretou v hube. Dievča prešlo k vysokému, čiernovlasému chalanovi a ja som neverila vlastným očiam.
"Adam?" Spýtala som sa a on svoju pozornosť presmeroval na mňa.
"Tereza? Môj ty bože." Prešiel ku mne a objal ma s otočkou. Videla som pohľad toho anjelika a vtedy ma napadla jediná veta: ´Keby pohľad zabíjal.´ Vedela som prečo, on tu pre ňu očividne jediný predstavoval bezpečie a ochranu.
"Čo ty tu robíš?" Spýtala som sa so smiechom, zobrala ho za ruku a prešla aj s ním k tej blondínke.
"Mama ti nepovedala, že sme sa presťahovali do ZA?" Spýtal sa ma neveriacky. Povedala?
A kedy asi.
"Vieš, u nás doma je to teraz pestré. Mamu moc nevídavam. Ale to je jedno." Mávla som rukou. "Ako sa máš? A kde bývaš? Musíme sa rozprávať." Obaja sme sa zasmiali a ja som pocítila kohosi ruky pomaly sa kĺžuc po mojom bruchu až na bedrové kosti. Natočila som hlavu na pravo, ach áno Peter.
"Vy sa odkiaľ poznáte?" Spýtal sa a sledoval pritom Adama, nie mňa.
"Brácho,..." Peter ma pustil a chlapsky sa objali. "Tereza je moja malá sesternička."
"Héj! Už nie som taká malá." Buchla som Adama do ramena a na moje počudovanie aj tá blondska sa usmiala.
"Na chvíľku ti ju ukradnem dobre?" Povedal Peťo a preplietol si so mnou dlane. Dal mi pusu na líce a vyšli sme z kuchyne.
"Kam ma berieš?" Spýtala som sa na chodbe. Len sa lišiacky usmial a ťahal ma za sebou do miestnosti, ktorá vyzerala ako obývačka. Momentálne ako alkoholický sklad, ale predsa len obývačka. Niekto na kompe pustil pesničku Inna-10 minute a pár dievčat začalo strelene tancovať. Ich vek som odhadovala na pätnásť. Peter konečne zastal a ponúkal mi malú, obdĺžnikovú fľašku. Absint.
"Peter, toto ja piť nebudem." Pokrútila som záporne hlavou a hovorila som nahlas aby som prekričala hudbu.
"Ak nebudeš piť toto, nebudeš piť nič." Zvrieskol na mňa celkom dobre vyzerajúci chalan sediaci na pohovke.
"A ty si kto, že mi ideš hovoriť čo budem alebo nebudem piť?" Spýtala som sa ho provokačne. Hovadina ale nikto do mňa skákať nebude.
"Si u mňa doma, a všetko, čo tu vidíš je moje. Takže budeš piť, čo ti poviem ja." Víťazoslávne sa usmial a ja som vedela, že boj je prehratý.
"Okej." Zašomrala som smerom k Petrovi ale hodila som na neho znechutený pohľad. Vytrhla som mu fľašu z ruky a priložila si ju k perám. Dva glgy. Vrátila som mu fľašku a odišla som sama z miestnosti. Na chodbe stálo to blonďavé dievča, ktoré bolo pred tým pri Adamovi.
"Ahoj," povedala som a ona očividne prekvapená sa usmiala.
"Ahoj," Zopakovala a zošuchla sa popri stene na zem. Zopakovala som jej úkon a prvý krát som pocítila točenie v hlave. Skutočne to na mňa zaberá akosi rýchlo.
"Som Tereza."
"Ja Peťa." Usmiala sa a ja som vytresla prvú otázku, ktorá ma napadla.
"Čo máš s Adamom?"
Peťa sa začala smiať a ja som na ňu nechápavo pozrela.
"Adam je môj najlepší kamoš, len čakám na niekoho iného." Pokrčila plecami.
"Priateľa?" Spýtala som sa.
"Niečo také." Záhadne sa usmiala, postavila a odišla odo mňa.

Dotackala som sa k drezu a beznádejne som šmátrala po nejakej brzde. Nejaký chalan, zdá sa mi, že sa volal Tomáš do mňa nalial asi pol litra hrušky. Takto grcne mi ešte fakt nebolo.
"Čo hľadáš kráska?" Spýtal sa ma niekto a ja som sa otočila za tým hlasom. Počkala som chvíľu, kým sa mi obraz ustáli a nebude z neho šmuha. Stál predo mnou ten chalan z obývačky, ktorý ma donútil piť absint.
"Brzdu." Odsekla som.
"Džús? Minerálku? Vodu?" Spýtal sa ma a milo sa usmial.
"Džús." Jednoslovné odpovede a ešte aj pri tých sa mi pletie jazyk. Musím pôsobiť skutočne príťažlivo. Nalial mi do pohára džús a ja som ho hltavo vypila.
"Ko-koľko je hodín?" Spýtala som sa koktavo.
"Štvrť na desať." Oznámil mi a ja som sa otočila na odchod. Počula som, že kráča za mnou a bolo mi to jedno. Teda, až kým som ho neuvidela. Peter sa na chodbe pred všetkými olizoval s nejakou šľapkou. Bola to jedna z tých pätnástiek, ktoré v obývačke pred tým tancovali. Viem, že aj ja mám iba pätnásť ale aj tak. Dozadu som nahmatala ruku toho chalana, ktorého meno som stále nepoznala.
"Ako sa voláš?" Spýtala som sa, otočila a objala som ho okolo pásu.
"Rado a ty si Tereza." Usmial sa a objal sa okolo pásu, pričom jednou rukou zablúdil na môj zadok. Prikývla som a on ma pobozkal. Toto je jedna z tých zaujímavých vecí na alkohole. Ešte len niekoho spoznáš a už ho pod jeho vplyvom necháš ti strčiť jazyk do huby. Objala som ho okolo krku, jednu ruku som zamotala do jeho vlasov. Držal ma zľahka, no zároveň vášnivo za zadok a chrbát. Prešli sme celou chodbou do jednej izby, tak sa mi zdalo, že je to spálňa. Stále sme sa bozkávali a on zavrel dvere izby.
"Dúfajme, že nás nikto nebude vyrušovať." Zašepkal mi do ucha. Neprišlo mi to divné. Zvalil ma na posteľ a šikovným pohybom mi rozopol nohavice. Zarazila som sa, ale on mi niečo zašeptal do ucha a ja som ho nechala. Našla som v tme jeho pery a stále som ho bozkávala. Cítila som jeho ruku medzi mojimi nohami a on to urobil. Zobral mi panenstvo no ešte tou miernejšou verziou. Stále ma pritom bozkával a ja, aj keď som to nechcela som ho nechala. Skončil asi po dvoch minútach. Dve minúty, ktoré mi pripadali dlhé ako celé hodiny. Čakala som, že mu to bude stačiť. Nestačilo! Obkročmo si na mňa sadol a začal si rozopínať nohavice. Bol krásny a keď si vyzliekol tričko videla som jeho perfektne vypracované brucho. NIE! Uvedomila som si, aj napriek vplyvu alkoholu som si bola vedomá toho, že toto nechcem.
"Dosť." Povedala som slabo.
"Ale no tak zlatko." Čičíkal ma.
"Povedala som dosť!" Zvrieskla som na neho a on zo mňa neochotne zliezol. Rýchlo som sa postavila ale jeho ruky boli rýchlejšie. Vzal ma za ruku a stiahol späť na seba.
"Nebudem sa opakovať." Vymámila som sa z jeho objatia a on ma zachytil za tričko.
"Ty cundra!" Počula som trhajúcu sa látku, ale bolo mi to jedno. Vybehla som von z izby, na chodbe som zhrabla mikinu a odišla som odtiaľ. Bežala som dolu schodmi, utierala si slzy na tvári. Nevedela som kam utekám, ale podstatné bolo, že som bežala. Preč od toho idiota, preč od každého, kto s tým miestom mal niečo spoločné.

"Čo tu robíš mladá slečna?" Spýtal sa ma hrubý mužský hlas a ja som sa strhla. Zažmurkala som na toho pána a uvedomila som si, že ho nepoznám. Mohol mať tak okolo tridsiatky.
"Ja.." zamyslela som sa. Ja vlastne neviem, čo tu robím. Kde som, by bola lepšia otázka.
"Čakáš na niekoho?" Spýtal sa znovu a ja som sa postavila. V hlave mi búšilo ako keby ma niekto neustále trieskal o tehlovú stenu.
"Nie, ja len.." nedokončila som a mierila som smerom dole. Prekvapila som sa, keď hneď pri zlezení jedných schodov som zarazila na dvere. Pošúchala som si ruky po celej ich dĺžke a zistila som, že som celá stuhnutá a je mi zima. Vyšla som von ignorujúc, celkom úspešne hlas toho pána a vytiahla som si mobil z vrecka. Bol vypnutý. Naťukala som svoj PIN a postupne na mňa začali blikať sms-ky. Osem od mamy, dvadsaťšesť zmeškaných hovorov. To bude doma ešte len veselo..
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sym Sym | 4. dubna 2010 v 11:09 | Reagovat

super... super...super...super :D a ako sa bude volať teda tá druhá baba na, ktorú čakala ta Peťa? :D to ma asi zaujíma najviac O:) :D:D:D:D:D ale k veci je to proste realistické... možno až príliš... ale dosť pochybujem že by ju ten chalan pustil... ale to už je vec pohľadu :D proste je to skvelé ako vždy :D

2 Shine Shine | 4. dubna 2010 v 11:12 | Reagovat

Ved nepustil :D:D ale tak.. zazraky sa deju :D:D a šimaš to?? :D:D Som sa naucila robit tu deliaciu ciaru :D uz vas nebudem otravovat tolko s tym :D

3 andrew andrew | 4. dubna 2010 v 11:30 | Reagovat

moc málo Adama, moc málo Adama, čo narobím, som narcis, ale ináč je to úplne super, úžasné a neopakovateľné a ja chcem päťku, ešte dnes, najneskôr zajtra...

4 Myšo Myšo | 4. dubna 2010 v 11:53 | Reagovat

cloveku az pride divne ze nie je ako zvysok chalanov...

5 Sym Sym | 4. dubna 2010 v 13:10 | Reagovat

nechápem Myšov komentár a ani Andrew ho nechápe :D:D:D

6 Shine Shine | 4. dubna 2010 v 15:11 | Reagovat

Ja ho chapem :D:D to myslim ze je dostacujuce :D DObre Myskooo.. vies si vinimka z pravidla :D

7 Shine Shine | 4. dubna 2010 v 15:12 | Reagovat

A Andrew?? :) bude ho tam viac :)slubujem :D

8 Myšo Myšo | 4. dubna 2010 v 15:41 | Reagovat

ja viem ze som vynimka z pravidla, uvedomujem si to cely zivot :-D  asi ma obklopovali a obklopuju ti spravni ludia :-)

9 andrew andrew | 5. dubna 2010 v 17:12 | Reagovat

stale nechapem......... 8-O

10 Myšo Myšo | 6. dubna 2010 v 13:39 | Reagovat

no, proste... aka je vacsina dnesnych chalanov? svine od prirodzenia, a vacsinou to tak aj vzdy bolo... tak mi len odpovedz na otazku - som svina ja? potom by ti to malo byt jasne :-)

11 Sym Sym | 6. dubna 2010 v 17:24 | Reagovat

ja som to predtým chápala ale teraz už nechápem :D

12 andrew andrew | 6. dubna 2010 v 19:07 | Reagovat

no ty niesi svina, ja len nechapem prepojenie s pribehom ktorym si nan naviazal ten komentar? akoze Adam nie je svina alebo nieco take?.. o.O

13 Myšo Myšo | 8. dubna 2010 v 22:47 | Reagovat

narazal som na to ako sa tam ten chalan (nwm meno, nechce sa mi rolovat hore xD) s nou chcel z fleku vyspat, ale mozno tam zahral aj alkohol, niekedy tazko povedat...

14 Sym Sym | 9. dubna 2010 v 15:15 | Reagovat

spravne som si myslela spravne spravne :D:D:D:D:D

15 andrew andrew | 9. dubna 2010 v 16:11 | Reagovat

aha, no ja som myslel na nieco ine... nevadi, aj tak sa da... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama